Starostlivosť a údržba okrasných záhrad

VŠEOBECNÉ POKYNY PRI STAROSTLIVOSTI O OKRASNÚ ZÁHRADU

Okrasné dreviny pestované v škôlke v nádobách môžete vysádzať v záhrade na stálom mieste počas celej sezóny od skorej jari po neskorú jeseň.

Stromy a kry plnia okrem dekoratívnej funkcie aj iné dôležité úlohy: chránia dom pred prašnosťou a pouličným hlukom, predstavujú ochranu pred slnečnými lúčmi a vetrom, zvyšujú vlhkosť vzduchu a vytvárajú vhodnú mikroklímu.

V malej záhrade pri dome nesaďte stromy, ktoré v budúcnosti vyrastú do veľmi veľkých rozmerov.

Zakúpené rastliny je vhodné vysadiť hustejšie než budú rásť v budúcnosti (záhrada by prvé roky pôsobila veľmi prázdno). Po rozbujnení rastlín, po 3 – 4 rokoch, môžete niektoré z nich presadiť, čím čiastočne zmeníte kompozíciu záhrady.

Kosenie trávnika bude jednoduchšie, ak vysadíte kry v skupinách. Pôdu okolo rastlín prekryte netkanou textíliou a vysteľte 5 – 8 centimetrovou vrstvou mulču (kôra, drevená štiepka, štrk), čím zabránite vysychaniu hornej vrstvy pôdy. Pôdu okyslíte, obmedzíte rast buriny a ochránite koreňový systém rastlín pred premrznutím.

Správny a zdravý rast rastlín si vyžaduje ich hnojenie. S prihnojovaním začnite v apríli a opakujte ho 2 – 3 krát, najneskôr do konca júna. Ak máte k dispozícií hnojivo s dlhodobou účinnosťou typu „Osmocote“, obmedzte prihnojovanie na 1x počas skorej jari. Nasledujúce roky súbežne s rastom rastlín, dávku hnojiva opatrne zvyšujte. Hnojivo rozsýpajte okolo rastliny – po obvode, ktorý vytvára koruna kra.

Ak vo vašej záhrade dlhodobo prebýva pes, chráňte pred ním rovnako novo vysadené ako aj väčšie kry. Zviera by mohlo pri označovaní svojho teritória rastliny poškodiť (na ihličnatých kroch vznikajú tmavé vypálené škvrny, väčšie kry zdola opadávajú a vyzerajú neesteticky). Ak chcete kry chrániť pred psom (suky takéto škody nespôsobujú), musíte ho oplotiť alebo používať postrek s odpudzujúcim zápachom.

SADENIE

Rastliny s presušeným koreňovým balom pred zasadením intenzívne polievajte alebo namočte s nádobou na niekoľko minút do vody.

Rastliny saďte tak, aby ste zakryli koreňový bal 3 – 5 centimetrovou vrstvou pôdy. Opakovanou chybou býva sadenie rastlín príliš hlboko, čo spôsobuje ich dusenie a odumieranie celých častí koreňového systému.

Ak vysádzate rastliny do ťažších, mastnejších pôd odporúčame spraviť na spodku jamy drenáž, ktorá ochráni rastlinu pred zahnívaním korienkov. Po zasadení pôdu okolo rastliny dobre utlačte a výdatne prelievajte vodou. Týmto spôsobom vytlačíte vzduch a rastlina dostane dostatočnú oporu. Okolo rastliny ponechajte malú priehlbinu, na sústreďovanie vody.

Pri niektorých rastlinách, často aj pri vresoch, vresovcoch, azalkách alebo rododendrónoch, môžeme po vytiahnutí z črepníka sledovať silno prepletenú vonkajšiu vrstvu balu, pripomínajúcu plsť. V takomto prípade je veľmi dôležité šikovné zaobchádzanie s rastlinou. Pri nedbalom zasadení rastliny vznikajú spletenými, slabo rozširujúcimi sa koreňmi a hrudami pôdy veľké medzery vyplnené vzduchom. Aj keď je pôda pri rastline optimálne vlhká, rastlina vädne a časom vysychá, pretože povrch koreňového balu prichádza do styku s okolitou (vlhkou) pôdou na primalej ploche. Dochádza k tomu skôr, než spletené korene prekonajú zbitú vrstvu balu a začnú prenikať do pôdy.

Ako teda zaobchádzať s takouto rastlinou? Rastlinu pred zasadením intenzívne polejte, alebo spolu s kontajnerom ponorte na istý čas do nádoby s vodou. Koreňový bal niekoľkokrát narežte záhradnými nožnicami alebo nožom, čím narušíte zbitú vrstvu, povzbudíte korene k regenerácii a prenikaniu do pôdy. Po vložení balu do vykopanej jamy dbajte na to, aby ste dobre vyplnili zemou zvyšný voľný priestor tak, aby sa koreňový bal po celom povrchu stýkal s okolitou pôdou. Pôdu dobre zalejte, rovnako ako po každom zasadení.

POLIEVANIE

Na nedostatočnú zálievku sú citlivé najmä čerstvo zasadené rastliny, staršie dreviny s dobre vyvinutou koreňovou štruktúrou si zvyčajne vedie „nájsť„ vodu v pôde samé. Polievaním však môžeme rastliny podporovať (predovšetkým vzácne a náročné rastliny alebo rastliny, ktoré v lete pučia) počas predĺženého obdobia sucha alebo na piesčitých, silno priepustných pôdach. Počas sucha rastliny polievajte skoro ráno alebo večer, nikdy nie počas poludňajších horúčav, čím by ste mohli poškodiť listy alebo ihličie.

Pravidelné polievanie krov v záhrade, predovšetkým v ťažkých a súdržných zeminách, často zapríčiňuje veľké škody. Rastliny sa v mokrej pôde „dusia“ a chorľavejú, až nakoniec odumrú. Ak majitelia záhrad vidia vysychajúce alebo vädnúce výhonky, myslia si, že sa jedná o príznaky sucha a rastliny polievajú častejšie, čo ešte zhoršuje ich stav.

Optimálnym riešením je vhodne zvolený závlahový systém, ktorý sa spúšťa aicky, podľa poveternostných podmienok (zrážky, rýchlosť vetra) a vlhkosti pôdy.

OCHRANA RASTLÍN

V domácich záhradách s výskytom viacerých druhov rastlín, v ktorých sa neuplatňuje pravidelné polievanie zavlažovacím systémom, nie je poväčšine nevyhnutné chemické ošetrovanie ako v škôlkach drevín alebo záhradníctvach.

V niektorých prípadoch však musíme riešiť problémy použitím chemických postrekov:

Plesne (z rodu Microsphaera Múčnatka)

Plesne sa objavujú hlavne na mnohokvetých azalkách, zemolezoch, ružiach, bylinkách a to najčastejšie za suchého a horúceho leta. Na listoch sa najprv objavia okrúhle biele škvrny a neskôr celá rastlina vyzerá akoby bola posypaná múkou. Liečba: používať postreky od momentu prvého rozvinutia listu, čiže od začiatku júna do konca augusta, každé tri týždne prípravkami:Falcon, Fungaflor, Nimrod.

Roztoče

Roztoče sa vyskytujú na smrekoch, magnóliách a iných listnatých krov počas suchého a horúceho leta. Na smrekoch sa prejavuje ako hnednutie a opadanie ihlíc v podobe veľkého „koláča“, najčastejšie na jednej (zvyčajne južnej) strane kra. Na listnatých kroch listy strácajú živú zelenú farbu, sivejú a zospodu sú sivohnedé, akoby pokryté prachom. Na ihliciach a listoch pod lupou vidieť nitky pavučiny, drobné pavúčiky a ich vajíčka. Liečba: postrek prípravkami Nissuron, Talstar, Penstyl.

Hmyz (z rodu Coleoptera – Nosánik)

Tento chrobák poškodzuje predovšetkým rododendrony, azalky a tisy. Prvým príznakom sú okrúhle vyhryzené miesta na čepeliach listov vznikajúce začiatkom júna. Vtedy ho treba ničiť podobne ako pásavku zemiakovú prípravkami Talstar, Confidor. Druhým príznakom (neskorá jeseň alebo jar) je ohryzený koreňový kŕčok, čiže výhonky rastliny rastú plytko pod povrchom zeme. Takúto rastlinu už nedokážeme zachrániť a na boj proti škodcovi (vtedy v podobe larvy) je už prineskoro. Larvy môžeme zničiť počas intenzívneho spásania ihneď po vyliahnutí z vajíčok, čiže v júli a auguste prípravkami Nurela D, Pyrinex.

Vošky

Vošky poškodzujú predovšetkým ruže, zemolezy, byliny a občas azalky. Na mladých listoch a vrcholoch výhonov sa vyskytujú početné kolónie nehybného zelenkavého alebo čierneho hmyzu, z ktorého najväčšie sú okrídlené. Listy a výhonky sú lepkavé. Liečba: Mospilan, Confidor.

Fytoftóry

Choroby koreňov, vyvolávané hubami a napádajúce predovšetkým rododendrony, cyprušteky a tisy. Rastlina aj napriek vlhkej zemine vyzerá, ako by vädla, listy mäknú a ovísajú až nakoniec usychajú. Liečba: spočíva predovšetkým na prevencii zabezpečením drenáže pri sadení, „neprelievanie“ rastlín, dbanie na to, aby sa pri koreňoch neusádzala voda. Ak sa príznaky objavia len na časti rastliny, presaďte ju, pričom na novom mieste vytvorte optimálne podmienky, odstráňte choré výhonky a polejte, prípadne ich postriekajte prípravkami: Aliete, Previcur, Acrobat, Sandofan. Pokiaľ sa choroba prejaví na celej rastline, nedá sa zachrániť.

Ak kry vo Vašej záhrade rastú pomaly, sú choré alebo zle kvitnú a vyššie uvedené, veľmi všeobecné pokyny Vám nedokážu pomôcť, požiadajte o radu na najbližšej pobočke Strediska poradenstva pre poľnohospodárov. Aj v našej spoločnosti Vám ochotne poradíme pri riešení problémov súvisiacich s ich pestovaním. Ak našim zamestnancom dodáte kúsok vetvičky so znepokojivými príznakmi a malú vzorku pôdy, pokúsime sa Vám poradiť, ako v danom probléme postupovať.